Genocída rusínskeho národa

Autor: Martin Sičák | 27.11.2011 o 12:59 | (upravené 27.11.2011 o 13:30) Karma článku: 13,19 | Prečítané:  3999x

Uplynulé 20. storočie bolo minimálne nepriaznivé pre Rusínov, keď za „podivných okolnosti a udalostí“ resp. cieleným a účelovým spôsobom bol tento národ ničený. Ešte pred začiatkom 20. storočia, čo nie je ani 150 rokov, žilo na území Rakúsko-Uhorska takmer pol milióna príslušníkov tohto etnika.

Obr. č. 1Obr. č. 1

 

Vývoj do roku 1945

 

Začiatok 20. storočia bol poznačený masovým vysťahovalectvom nielen rusínskeho, ale aj slovenského obyvateľstva z územia terajšieho Slovenska. Do 1. svetovej vojny opustilo Podkarpatskú Rus a Prešovský kraj približne 150 000 Rusínov. Tento fakt je smutný, no za krivdu ho pokladať nemôžeme. No čo za krivdu pokladať môžeme, je stanovenie hraníc Československa v roku 1918.

 

Tieto hranice nezohľadňovali historické hranice, ani národnostné zloženie obyvateľstva určitého územia. Severnú hranicu terajšieho Slovenska v Paríži stanovili hrebeňom Karpát. Toto vydelenie však nebolo správne, pretože ako môžeme vidieť na obr. č. 1 Rusíni žili po oboch svahoch Karpát. Touto udalosťou odrezali Lemkov (cháp ako Rusínov) od Rusínov žijúcich v Prvej Česko-slovenskej republike. Mnohokrát sa stávalo, že sa týmto rozdelili príbuzní a rodiny. Jedna dedina patrila do Československého štátu a hneď susedná už patrila k Poľsku. Samotná táto skutočnosť by nebola strašná, ak by toto rozhodnutie nemalo tragický vplyv na budúcnosť pre celý Rusínsky národ žijúci v Poľsku.

 

Rusínske obyvateľstvo žijúce na území Prvej Česko-slovenskej republiky postihla ďalšia rana v podobe druhej vlny emigrácie, ktorá sa udiala v rokoch 1927-1931. Dobrovoľne sa vysťahovalo ďalších 105 000 Rusínov. No čo sa odohralo po 2. svetovej vojne je čierna škvrna v histórii, ktorú ani tok času nesmie nikdy zmyť z nášho povedomia.

 

 

Vývoj po roku 1945

 

Po skončení vojny 12 000 Rusínov dobrovoľne odišlo z Prešovského kraja. Mali zaľudniť územie, ktoré zostalo prázdne na dnešnej Ukrajine po voliňských Čechoch, ktorých Beneš stiahol do Československa. Lemkovia v Poľsku slobodnú voľbu nemali. Časť z nich bola násilne deportovaná do Sovietskeho zväzu. Stalin si ukrojil z Československa Podkarpatskú Rus. Tá bola obývaná prevažne Rusínmi, ktorí sú do dnešného dňa ukrajinizovaný. Takto bol Rusínsky národ rozbitý a začlenený do 3 rôznych štátov.

 

Akcia „Visla“ mala byť konečným riešením Lemkov v Poľsku. Táto akcia prebehla v rokoch 1945-47, ktorej úlohou bolo premiestnenie lemkovského obyvateľstva z Karpát a rozhádzanie ho pozdĺž nemecko-poľskej hranice. Lemkovská inteligencia v podobe kňazov, učiteľov a buditeľov skončila v Osvienčime. Áno priatelia, tam kde predtým boli vyvražďovaní židia a odporcovia nacistického režimu, v 1947 vyvraždili lemkovskú inteligenciu. Za väčšie „svinstvo“ môžeme označiť už len masaker v Katynskom lese, kedy Rusi zlikvidovali takmer celé vedenie poľskej armády.

 

Ani v Československu to Rusíni po 2. sv. vojne nemali ľahké. V roku 1950 bola zrušená gréckokatolícka cirkev, ktorá bola prevažne cirkvou Rusínov. Rusínska inteligencia v podobe gréckokatolíckych biskupov, kňazov, atď. bola uväznená a donútená pracovať v uránových baniach. Nasledovala silná pravoslavizácia a ukrajinizácia rusínskeho národa. Následne po opätovnom obnovení gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 bola snaha, ktorá pretrváva dodnes, túto cirkev slovakizovať. Túto úlohu v časoch Československa po roku 1970 mali splniť nasadení kňazi ŠTB v radoch tejto cirkvi.

 

 

Súčasnosť

 

Preto nečudo, že pozícia rusínskeho národa je na takej úrovni, že v roku 1991 sa k rusínskej národnosti prihlásilo len 16 937 ľudí, i keď materinský jazyk si uviedlo 49 097 ľudí. V roku 2001 sa k rusínskej národnosti prihlásilo 24 201 ľudí a k materinskému jazyku 54 907. V roku 2011 očakávame zvýšenie týchto čísel, pretože bola vyvinutá obrovská kampaň ku sčítaniu ľudu. Dnes je potrebné vnímať Rusínov patriacich k pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi za jednu rodinu. Netreba hľadať to, čo nás rozdeľuje, ale to čo nás spája. Konec koncov, k Rusínom vždy patril východný byzantský obrad.

 

Najväčším problémom pre nás v dnešnej dobe je absencia rusínskych škôl, absencia čo i len zmienky o Rusínoch v učebniciach dejepisu, vysťahovalectvo za prácou do zahraničia a väčších slovenských miest a následná asimilácia Rusínov, slovakizácia gréckokatolíckeho obradu v rusínskych farnostiach aj prostredníctvom slovensky hovoriacich kňazov, neriešenie rómskeho problému a rómskeho obyvateľstva, ktoré sa pomaly stáva väčšinovým obyvateľstvom v rusínskych a východoslovenských obciach smeruje k tomu, aby Rusíni stratili aj to posledné čo im zostalo, a to vlastný rodný kraj v údoliach Karpát, kde žili a vyrastali. Aj tento fakt urýchli vysťahovalectvo Rusínov z rodných obcí. Našťastie sa zatiaľ nemusíme obávať podobného scenára, ktorý sa udial v Kosove, že by sa to stalo aj s Východným Slovenskom, pretože u Rómov absentuje národnostná hrdosť, ktorá je u kosovských Albáncoch. Rómovia sa vo veľkej miere hlásia k slovenskej národnosti, aj keď už na prvý pohľad sú „iný“ , než obyčajný priemerný Slovák. To, že v súčastnosti niečo také u nich absentuje, ešte neznamená, že v budúcnosti sa to nemôže zmeniť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Muž žijúci so ženským srdcom. Najťažšia bola rekonvalescencia

Transplantácia orgánov sa ukazuje ako otázka niekoľkých rokov. Vhodné srdce pre Jana Škrlanta sa však našlo už po šiestich týždňoch.

ŠPORT

Legenda Merckx o Saganovi: Súperi mu len nahrávajú

Merckx nevidel na MS poriadne preteky.

BRATISLAVA

Rušiť gymnáziá, prihlasovať ľudí? Kandidáti povedali, čo chcú s Bratislavou

V SME Naživo diskutovali Ftáčnik, Frešo, Droba a Kusý.


Už ste čítali?