Prečo neisť voliť !

Autor: Martin Sičák | 3.6.2012 o 20:39 | (upravené 3.6.2012 o 21:05) Karma článku: 3,41 | Prečítané:  543x

Aj keď sa už táto téma zdá byť neaktuálna, predsa od predčasných volieb ktoré sa konali 10.3. 2012 ubehol nejaký ten mesiac, rozhodol som sa napísať k tomu článok až teraz, pretože som nechcel aby čitatelia reagovali pod vplyvom eufórie či emócii z výsledkov či atmosféry pred voľbami. Nedávno sa mi dostala do rúk kniha Freakonomics napísaná americkým ekonómom Steven-om D. Levitt-om a novinárom Stephen-om J. Dubner-om. Keď som sa rozhodol neisť voliť stretol som sa v blízkom okolí s negatívnymi ohlasmi u mojich známych a priateľov typu : „Hanba ti, je to tvoja povinnosť,“ alebo typu „Aj jeden hlas môže rozhodnúť.“ Vždy som sa len nad tým pousmial, no dnes by som už aj vedel argumentovať vďaka pánovi Levittovi a Dubnerovi prečo neisť voliť! Uvediem Vám tieto argumenty a nechám na vašom uvážení, či Vás dostatočne oslovia alebo nie. Iba človek s dostatočne otvorenou mysľou a otvoreným myslením nie je obyčajnou ovcou a nebude „žrať“ všetko čo mu dajú pred „ pysk.“

 

Raz ekonómka Patrícia Funková napísala: „Racionálny človek by nemal voliť.“ Pravdepodobnosť, že váš hlas skutočne ovplyvní výsledok volieb, je mizivá. Dokázali to ekonómovia Casey Muligan a Charles Hunter, ktorí analyzovali viac ako 56 tisíc volieb v rámci celej americkej krajiny i v rámci jednotlivých štátov počnúc rokom 1898. Hoci médiá prinášajú spravodajstvo o tesných víťazstvách vo voľbách, ukazuje sa, že v praxi sa to stáva zriedkakedy. Dokonca aj pri extrémne tesných výsledkoch volieb sa takmer nikdy nestáva, že o výsledku rozhoduje jeden jediný hlas. Z viac ako 40 tisíc volieb do orgánov štátnej správy, ktoré analyzovali Mulligan a Hunter a ktoré zahŕňali takmer miliardu hlasov, len v siedmich prípadoch rozhodol jediný hlas a dve ďalšie voľby sa skončili patovou situáciou. Z viac ako 16 tisíc volieb do Kongresu, ktorých sa zúčastní oveľa viac ľudí (podobne aj u nás je väčšia účasť vo voľbách do parlamentu ako do samosprávy), sa len jeden jediný raz za posledných sto rokov stalo, že o víťazstve napokon rozhodol jediný hlas – a to v Buffale v roku 1910.

Aj napriek tomu chodia ľudia voliť, prečo? Uveďme si tri možné dôvody prečo je to tak:

1. Nie sú veľmi inteligentní a jednoducho sa mylne domnievajú, že svojím hlasom môžu zmeniť výsledok.

2. Možno volia s tým istým pocitom, s akým vypĺňajú lotériu. Ich šance vyhrať v lotérií sú asi rovnako veľké ako ich šanca ovplyvniť výsledok volieb. Z finančného aspektu je lotéria veľmi zlou investíciou. Za sumu, ktorú si kúpite žreb, si kupujete predstavu toho, čo by ste si kúpili za výhru, podobne, ako sa oddávate ilúzii, že práve váš hlas má vplyv na politiku.

3. Možno je to výchovou, že účasť na voľbách považujeme za svoju občiansku povinnosť. Myslíme si, že je to dobré pre spoločnosť, ak ľudia volia, hoci pre jednotlivca to nie je veľmi výhodné. A preto niektorí ľudia cítia vinu, ak by nešli voliť.

 

Myslíte si, že možnosť voľby internetom alebo poštou by zvýšila volebnú účasť?

V referende, ktoré sa konalo koncom roka 2010, na ktorom malo účasť skoro 23% z celkovo počtu oprávnených voličov sa takmer 70% z nich vyjadrilo, že by uvítali možnosť voliť cez internet. Ale naozaj by takáto možnosť zvýšila volebnú účasť? Odpoveď nám dá experiment zo Švajčiarska. Účasť v priebehu rokov klesala aj vo Švajčiarsku a tak zaviedli novú možnosť voľby – prostredníctvom pošty. Rozposlali všetkým oprávneným Švajčiarom volebný lístok, ktorí mohli vyplniť a poštou zaslať naspäť. Švajčiari už neboli nútení cestou do volebnej miestnosti bojovať s búrkou a dažďom. Náklady na voľby prudko klesli. Ekonomický model preto očakával výrazný vzostup účasti vo voľbách. No v skutočnosti volebná účasť poklesla. Prečo je to však tak? Prečo by malo ísť voliť menej ľudí, keď náklady na voľby poklesnú? Tento efekt súvisí so stimulom tvoreným prechádzkou k volebnej urne. Existuje silná sociálna norma veliaca, že dobrý občan by mal voliť. Kým bola voľba prostredníctvom urien jedinou možnosťou, fungoval tento stimul ako nátlak, aby občan šiel voliť, len aby ho ľudia videli. Nádej na sociálne uznanie bola dostatočná motivácia, hlavne v menších obciach, kde sa klebetí o tom, kto si plní a kto si neplní svoje občianske povinnosti. Tým by som odvodil aj vyššiu volebnú účasť na vidieku čo sa týka Slovenska než vo väčších mestách.

 

V podstate volíme vo vlastnom záujme, nie je to však kvôli programu strany, pretože málo kto z nás číta všetky programy a rozhodne sa na základe nich. A svoju voľbu často ospravedlňujeme tým, že sme volili menšie zlo. Keďže ja ako jednotlivec, nedokážem ovplyvniť výsledok volieb, nemá pre mňa význam isť voliť. Každé voľby stoja štát značné finančné prostriedky. Navyše, rozloženie síl v parlamente nezáleží ani tak od toho či pôjdem voliť, alebo nie, záleží od spoločnosti ako vníma jednotlivých politikov a politické strany. Je naivne si myslieť, že ak by miesto volebnej účasti 2,3 mil. bola by volebná účasť len napr. milión, že percentuálne zastúpenie v parlamente by bolo iné ako je v súčasnosti. Financie, ktoré minú politické strany na kampaň sú druhoradé, prvoradé je presvedčenie spoločnosti.

 

Darmo bude popri ceste každý druhý bilbord tej a tej politickej strany, keď raz som presvedčený, že sú to zlodeji, klamári a podvodníci, môj hlas nedostanú a ani väčšiny spoločnosti ak to vníma podobne. Pekný príklad toho sú volebné  výsledky strán napr. SDĽ  v roku 2010, a Hnutia 99% - občianský hlas v roku 2012. Obe strany minuli značnú časť financií na kampaň, no preto, že spoločnosť ich vníma negatívne a neverila im, získali veľmi málo hlasov, dokonca menej ako napr. taká Kotlebová strana ĽS-NS, ktorá minula nepatrnú čiastku na volebnú kampaň, síce je tiež negatívne vnímaná, no má svojich prívržencov a sympatizantov.  História nám dokazuje, že aj keď spoločnosť vníma nejakého politika pozitívne, rokmi sa to postupne môže začať meniť a politik upadne do zabudnutia, napr. taký Vladko. Samozrejme prídu noví, čo si získajú sympatie, napr. taký Miky s dvojnásobnými platmi, ktorému po posledných voľbách tiež už zvoní politický umieračik. Momentálne v našej slovenskej zemi sa vezie na vlne priazne premiér Robert, uvidíme ako dlho mu to vydrží. Dôležité je však pochopiť, že ani ja ani ty žiadnymi voľbami to nezmeníme ani neovplyvníme. Po Robertovi príde ďalší, je to len otázka, kedy a ako sa bude volať. Pokiaľ nebudú v politike ľudia, ktorí sú tam z presvedčenia a nie kvôli svojmu vlastnému prospechu, vždy bude korupcia a vlastný prospech na prvom mieste, no a blaho občanov až na druhom mieste.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?