Výsledky sčítania obyvateľov v SR 2011 z pohľadu Rusína

Autor: Martin Sičák | 4.4.2012 o 20:01 | (upravené 4.4.2012 o 20:20) Karma článku: 7,77 | Prečítané:  2320x

Sčítanie ľudí sa konalo 21. mája. 2011, prvé výsledky sme sa dozvedeli až takmer 11 mesiacov neskôr. Niektoré pre spoločnosť zaujímavé výsledky boli publikované v médiách, iné zostali bez povšimnutia. V tomto článku sa pokúsim pozrieť a komentovať výsledky z pohľadu Rusína, člena národnostnej menšiny SR a neveľkého východoslovanského národa, ku ktorému patrím aj ja sám.

Bilbord kampane ku Sčítaniu obyvateľov 2011Bilbord kampane ku Sčítaniu obyvateľov 2011

Počet a prírastok obyvateľov

Ako prvé sa poďme pozrieť aký bol prírastok obyvateľov za SR ako celok. Počet obyvateľov SR v absolútnom vyjadrení sa zvýšil v roku 2011 oproti roku 2001 o 17 581, čiže v absolútnom vyjadrení nás na Slovensku žije 5 397 036. Je to historický najnižší prírastok v histórii sčítavania ľudí na Slovensku. Pokles počtu obyvateľov zaznamenali kraje Trenčiansky, Nitriansky, Žilinský a Banskobystrický kraj. Malý pozitívny prírastok zaznamenal Trnavský a Bratislavský kraj, najviac počet obyvateľov rástol v Košickom a Prešovskom kraji. Najviac obyvateľov žije v Prešovskom kraji a to 814 527 čo je 15,1% z celkového počtu obyvateľov. Aspoň to tak vyzerá, i keď to môže byť diskutabilné, zaujímavejšie by bolo, koľko ľudí sa aj reálne zdržiava v tomto kraji a nielen má trvalý pobyt. Tento počet by bol ďaleko nižší. Najvyšší prírastok počtu obyvateľov mal Košický a Prešovský kraj, v Košickom to bolo + 25 711 obyvateľov, v Prešovskom + 24 559 obyvateľom. Asi nemusím ďalej špecifikovať vďaka čomu, resp. komu sú tieto čísla kladné, aj napriek masívnemu odchodu mladých ľudí preč z týchto regiónov a mortalite starých dožívajúcich ľudí. Tento výsledok je ďaleko nadpriemerný aj napriek znižujúcej sa pôrodnosti na Slovensku a neskoršiemu veku prvých sobášov. O prírastok Rusínov v tomto prípade určite nejde, aj keby to na prvý pohľad podľa výsledkov sčítania národnostných menšín to tak mohlo vyzerať.

 

 

Národnosť a materinský jazyk

 

Veľmi potešujúca správa pre Rusínov spočívala v počte obyvateľov, ktorý sa prihlásili k rusínskej národnosti. Kým v roku 2001 to bolo len 24 201 obyvateľov, v roku 2011 to bolo už 33 482 obyvateľov. Vyzerá to, že nastáva Rusínske národne obrodenie, no je potrebné pozrieť aj na výsledky, koľko ľudí sa prihlásilo k rusínskemu materinskému jazyku. V roku 2001 to bolo 54 907 obyvateľov, v roku 2011 to bolo 55 469 obyvateľov. Týmto dokážeme vysvetliť tento nárast sa hlásiacich obyvateľov k rusínskej národnosti. Je to len normálne a prirodzené, ak ľudia, ktorý si uvedú materinský rusínsky by si mali uviesť aj automatický národnosť. V tomto má rusínska národnosť potenciál ďalšieho rastu, nehovoriac o tzv. „skrytých Rusínoch“, ktorý sa z rôznych dôvodov neprihlásili k materinskému jazyku, resp. k národnosti. Za zmienku stoja aj čísla obyvateľov, ktorý si neuviedli žiadny materinský jazyk ani žiadnu národnosť. Materinský jazyk si neuviedlo 405 261 obyvateľov, a národnosť si neuviedlo 382 493 obyvateľov. Môže to byť spôsobené problémami, ktoré vznikli tesne pred sčítaním ľudí, resp. nerozhodnosťou zaradenia sa, či strachom o zneužitie údajov. Nerozhodnosť môže nastať aj z dôvodu zmiešaných manželstiev, kde potomkovia riešia dilemu, či sú viac napr. Slovákmi alebo Rusínmi.

 

V kolónke najčastejšie používaného jazyka na verejnosti si rusínsky jazyk uviedlo 24 524 obyvateľov. Je to o viac ako polovicu menej ľudí, ktorí si uviedli rusínsky materinský jazyk. Vysvetliť to môžeme absenciou väčšieho počtu rusínskych základných škôl. Taktiež to môže byť spôsobené tým, že Rusíni rozprávajú svojím jazykom len v rámci svojej komunity. Na úradoch, v obchodoch a na verejnosti používajú prevažne slovenský jazyk. Tiež to môže súvisieť s pracovným prostredím, v ktorom žijú, často opúšťajú svoje domovy a pracujú v Bratislave resp. v zahraničí. Tieto moje dohady potvrdzuje ďalšia kolónka a tou je najčastejšie používaný jazyk v domácnosti. Rusínsky jazyk si uviedlo až 49 860 obyvateľov, ako najčastejšie používaný jazyk v domácnosti. Toto číslo je však nižšie ako počet ľudí, ktorí sa prihlásili k materinskému jazyku, to znamená, že je badateľná slovakizácia rusínskych rodín a asimilácia. Často krát rodičia komunikujú s deťmi v domácnosti už len v slovenskom jazyku a rusínsky jazyk akoby zostal rečou starých otcov a mám, keď sa príde k ním na návštevu. V neposlednom rade je potrebné spomenúť, že k najčastejšie používanému jazyku na verejnosti sa nevyjadrilo 515 312 obyvateľov, a k najčastejšie používanému jazyku v domácnosti sa nevyjadrilo 728 910 obyvateľov. Tieto čísla sú veľmi vysoké, no jasne nám dávajú najavo, že to ako kto rozpráva doma a na verejnosti je silno osobná subjektívna vec každého jedného z nás. Absencia vyjadrenia sa 13,5% celkového počtu obyvateľov SR k týmto otázkam , môže výsledky značne skresľovať.

 

 

Náboženstvo

Cirkevný a duchovný život odjakživa patril k Rusínom. Ak vychádzame z historického hľadiska, tak základne dve náboženstva Rusínov na území Slovenska boli grécko-katolícke a pravoslávne náboženstvo. Obe tieto cirkvi zaznamenali v roku 2011 pokles oproti roku 2001. V roku 2001 sa k grécko-katolíckej viere prihlásilo 219 831 obyvateľov, v roku 2011 to bolo už len 206 871 obyvateľov. V roku 2001 sa k pravoslávnej viere prihlásilo 50 363 obyvateľov, v roku 2011 to bolo už len 49 133 obyvateľov. Naskytá sa nám otázka, čo tento pokles spôsobilo. Bolo to zásluhou zmiešaných manželstiev? Najčastejšie v zmiešaných rodinách rímsko a grécko- katolíkov potomkovia majú vieru rímskokatolícku. Taktiež v zmiešaných manželstvách s evanielikmi či pravoslávnymi, často jeden z partnerov musí akoby „konvertovať“ na inú vieru, resp. často krát potomkovia z tohto manželstva majú rímsko-katolícku vieru. Tento pokles grécko-katolíckej viery , ako aj pravoslávnej viery môže byť spojený aj s rastúcim ateizmom. Zatiaľ čo v roku 2001 uviedlo 697 308 obyvateľov, že je bez viery, v roku 2011 to bolo už 725 362 obyvateľov. K náboženstvu a ani k ateizmu sa neprihlásilo 571 437 obyvateľov.

 

Existuje tu obrovská skupina, buď nerozhodnutých obyvateľov, ktorí môžu pochádzať práve z vyše spomenutých zmiešaných manželstiev, ktorí sa nevedia zaradiť, potom obyvatelia, ktorí sa nechceli zaradiť z rôznych dôvodov, či už zo strachu zo zneužitia údajov, alebo to považujú taktiež silno za osobnú subjektívnu vec. Naša spoločnosť sa mení, či sa s tým chceme zmieriť, alebo nie. Ak spočítame tých, čo sa nevyjadrili k náboženstvu, a neveriacich, súčet predstavuje 24% celkového počtu obyvateľov SR. Už sa nemôžeme rozprávať o silne náboženskej a veriacej spoločnosti, ak každý štvrtý z nás je neveriaci, resp. sa nevyjadril k žiadnej viere. Ak to porovnáme s rokom 2001, vtedy túto skupinu tvorilo len 16% celkového počtu obyvateľov.

 

Záver

Čo tieto výsledky znamenajú pre Rusínov a aké dopady bude to mať na budúci vývoj? V prvom rade rastúci počet hlásiacich sa obyvateľov k rusínskej národnosti je dobrou vizitkou organizácii v tzv. „Rusínskom ruchu a v osvete “. Aj keď dozvuky silnej ukrajinizácie z minulého režimu sú stále jasne badateľne, rusínska kultúra, rusínska komunita, stále existuje a pevne verím, že bude existovať. K búrlivejšiemu oživeniu a národnostnému povedomiu je potrebné však budovanie rusínskeho školstva, zlepšenie ekonomickej situácie severovýchodného Slovenska. Je existenčne potrebné zastaviť odchod mladých ľudí z tejto oblasti, vytvorením vhodných životných, pracovných a platových podmienok v okolí ich bydliska. Grécko-katolícka a Pravoslávna cirkev by sa mala prestať dištancovať od rusínskej a ukrajinskej národnosti, pretože počet veriacich týchto cirkvi bude aj naďalej klesať. Mali by si uvedomiť, ktorí veriaci sú nosnými piliermi týchto cirkvi a naopak tieto cirkvi sú nosnými piliermi „Rusínstva“ ako takého. Mali by prestať v slovakizácii obradov, pretože týmto prispievajú k samotnej asimilácii Rusínov. Pevne verím, že ak sa vyrieši rusínske školstvo, rusínske organizácie nájdu zhodu tzn. budú postupovať spoločnými krokmi a ponechá sa „cirkevno-slavianský“ resp. „rusínsky obrad v cerkvach“ počet Rusínov bude aj naďalej rásť.

 

 

Zdroj: ŠÚ SR

www.statistics.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?