Zakliata krajina

Autor: Martin Sičák | 12.6.2011 o 18:08 | Karma článku: 7,22 | Prečítané:  1146x

„Skúšal som tu dať na úvod nejaký múdry citát o slobode a demokracii. Nakoniec som zistil, že ich je toľko, že pre mňa je to len kopa prázdnych slov.“

Píše sa rok 2011, 12 Jún. Prešlo už 22 rokov od čias nežnej revolúcie, ktorá sa udiala v ČSSR, prešlo už 18 rokov od vyhlásenia samostatnosti Slovenskej Republiky. „Máme holé ruce, máme holé ruce!! My chceme slobodu!! My chceme demokratický štát,“ zneje mi v hlave. Takto kedysi kričali ľudia na námestí a pálili sviečky. V zápätí si spomeniem na slova Slovenskej hymny: „To Slovensko naše, posiaľ tvrdo spalo.“ Podídem k oknu, vidím prázdnu ulicu a na nebi nepláva ani jeden obláčik. „A vari Slovensko sa už zobudilo? Ale kdeže, kľudne si spí ďalej ten svoj sen. Ani hromy ani blesky tu niesu aby ho zobudili. Skutočne je to na zaplakanie,“ v duchu si pomyslím. Podídem k stolu, do očí mi udrie titulka novín: „Na Slovensku je nezamestnaný každý tretí maturant a absolvent vysokej školy.“ Keď otvorím noviny dočítam sa, že v Španielsku mladí ľudia vyšli do ulíc a protestujú už niekoľko týždňov, nezamestnanosť mladých ľudí do 26 rokov sa v Španielsku vyšplhala na neuveriteľných 45%. Vlastne sa ani nedočítam o tom, pretože média na Slovensku o tom neinformujú, ako to teda viem? Volal mi môj známy, ktorý je na služobke v Madride. „Cenzúra v demokratickom štáte? Je toto možné?“

Znovu pozriem na prázdnu ulicu. „Mladí ľudia kde ste? Vari všetci ste spokojní s týmto stavom čo teraz panuje na Slovensku?“ kričí moje vnútro. „Hmm, zvláštne ticho, žiadna odozva, ani lístok na strome pod mojím oknom sa nepohol.“ Sadol som si na stoličku k stolu, zobral som hlavu do dlaní a podoprel som si ju o stôl. Rozmýšľam: „Čo sa vlastne za tých 22 rokov zmenilo? Komunizmus nahradil kapitalizmus, ale sme naozaj slobodní? Síce mame tu slobodu slova, no čo z toho, že si môžem povedať čo chcem, ak môj hlas nikto nebude počuť, každý pozerá v telke šeduzáhradu, alebo surfuje na nete. Mame kopec tovaru v obchodoch, zahraničného ovocia koľko človek len zachce, no mam aj dostatok peňazí aby som si ho kúpil? Nemám. A už vôbec nemá každý prácu a sociálne výhody ako kedysi, teraz byť mladým je horor. Buď mať bohatých rodičov, alebo sa na celý život zadlžiť, aby som mohol vo vlastnom bývať. Ako môžem si vybudovať rodinu do 30tky, keď nemám istotu ani práce, ani bývania?“ Otvoril som poznámkový blok, naškrabal som slovo SLOBODA. K tomu slovu som napísal otázku: Kde si?

Tupo hľadím do bloku, v hlave stále sa mi opakuje táto otázka. „Varí je sloboda v tom, že môžem cestovať po Európe? Isť na dovolenku k moru? A za čo,“ povzdychnem si. Za 24 rokov môjho života som ešte nikdy nebol na dovolenke pri mori, nanajvýš som drel ako mulica v nejakom závode u bratov Čechov. „Sloboda predsa musí byť vo voľbách a v tom, že si zvolím koho chcem do parlamentu,“ zdvihnem hlavu, pozriem na Slovenskú vlajku ktorá mi visí na stene mojej izby. „Nie, v tom predsa sloboda určite nie je. Aj tak sú všetci v parlamente rovnakí, raz sú opozícia, raz koalícia, no v zásade sa nič podstatné na Slovensku nemení. Nezamestnanosť je tu naďalej, cesty rozbité, diaľnice v nedohľadne. Kúpna sila obyvateľstva nedosiahla ešte ani úroveň z roku 1989, pretože ceny rastú rýchlejšie ako platy a mohol by som takto rozmýšľať aj do rána.“

Zavriem blok, pero mi vypadlo z ruky na podlahu. Zamračil som sa. „Veď mi žiadnu slobodu nemáme! Hráme iba každý svoju hereckú rolu v tejto tragédii zvanej DEMOKRACIA !“ Hlboko si povzdychnem a v duchu sa pýtam: „Slovensko, kedy sa zobudíš? Či nevidíš, že nie si slobodné? Či toto je demokracia, že sociálne výhody dávaš tým, ktorí nepracujú, robia deti a sú problémovou neprispôsobivou skupinou? Do kedy sa budeme tváriť, že je v tomto štáte slovenskom všetko v poriadku?“ Ticho, zvláštne ticho. Ani tikot hodín nie je počuť, pretože zastali. Skutočne, zakliata krajina.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?